Na území dnešnej obce Slatinka nad Bebravou bolo osídlenie v neolite, bolo tu objavené jaskynné sídlisko a kultové pohrebisko lengyelskej kultúry, sídlisko z doby hallštattskej a výšinné sídlisko púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu. Obec sa spomína od roku 1481 ako Slacynka, Kysseb Zlathyna, Zlathynka, doložená je z roku 1598 ako Kys Zlatina, z roku 1773 ako Mala Slatina, z roku 1808 ako Slatinka, maďarsky Kisszlatina, Alsószalatna. Patrila panstvu Uhrovec. V roku 1598 mala mlyn, pílu a 8 domov, v roku 1720 mala 7 daňovníkov a mlyn, v roku 1784 mala 34 domov, 41 rodín a 212 obyvateľov, v roku 1828 mala 29 domov a 343 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pestovaním šafranu. V roku 1726 založili papiereň. Za I. ČSR sa živili pasienkárstvom, drevorubačstvom, ovocinárstvom, odchádzali na sezónne práce, mnohí sa vysťahovali. Bola tu píla.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 3. časť